Piesne triediaceho klobúka
1. rok
Verzia od Jozefa Pavloviča:
Možno sa vám nepozdávam,
nie som klobúk krásavec,
som však hlava otvorená,
nad slnko to jasná vec.
Nie som čiapka z kožušinky,
ani lesklý cylinder,
zato som však taký klobúk,
čo vie všetko, to mi ver!
Z krásy toho nemám mnoho,
ovládam však veľa tém,
len čo si ma nasadíte,
budúcnosť vám predpoviem.
V Chrabromile, tam sa zídu
udatní a odvážni,
čo statočne s chrabrým srdcom
uskutočnia dávne sny.
V Bifľomore, tam je taktiež
pre poctivcov miesta dosť,
pre tých, ktorí vždy si splnia
svoju školskú povinnosť.
Mnohí budú v Bystrohlave,
predsa hlavy bystré ste,
tam vždy posielam len takých,
čo majú um na mieste.
No aj v takom Slizoline
nebývajú žiaci zlí,
do aleluje sa drvia,
aby svoj cieľ dosiahli.
Nasaďte si teda klobúk,
ktorý všetko uhádne,
vedzte, že ste v dobrých rukách,
myslí mi to parádne!
Verzia od Viery Prokešovej:
oči však všetko nevidia...
Dám na to krk, že nenájdete
múdrejší klobúk, než som ja.
Majte si svoje čierne čiapky,
cylindre lesklé, čo ja viem;
rokfortský klobúk som, veľa viem
a aj vás hravo pretromfnem.
Nič vo svojich hlavách neskryjete-
triediaci klobúk vie to hneď,
nasaďte si ma, uvidíte,
aké miesto vám určil svet.
Môže to byt aj v Chrabromile-
tam žijú všetci odvážni,
čo statočne a s chrabrým srdcom
na skutky menia dávne sny.
Alebo v takom Bifľomore
pre poctivcov je miesta dosť,
pre všetkých, ktorí trpezlivo,
čestne si plnia povinnosť.
Nájdete sa ja v Bystrohlave,
keď máte v hlave filipa.
Takých, čo sršia vtipom, umom,
Bystrohlav pekne privíta.
Ale aj tamto v Slizoline
nikto by lepších nenašiel,
tam veru všetkého sú schopní,
len aby dosiahli svoj cieľ.
Tak si ma nasaďte, a rýchlo!
Kto skúsi, ten to uhádne.
Ste v dobrých rukách (žiadne nemám)
a myslí mi to parádne!
4. rok
od času, keď ma ušili.
Štyroch čarodejov už dávno niet,
čo slávu školy stvorili.
Statočný Chrabromil zo šírych plání
a Bystrohlavová - múdra vedma z hôr,
Bifľomorová, dobrá milá pani
i Slizolin, hoc úskočný bol to tvor.
Spoločnú mali túžbu, nádej, sen
a zosnovali veľký plán,
nech mágie nesvitne súdny deň,
tak vznikol vzdelanosti chrám.
Každý z nich si však iné cnosti ctil
v tých, ktorým chcel vedomosti dať,
preto sa Rokfort hneď aj rozdelil
a štyri fakulty mal hrad.
Chrabromil dával prednosť statočným,
Bystrohlav najmúdrejších bral,
Bifľomor bol na snahu náročný,
Slizolin o moc vždy stál.
Kým mágovia štyria ešte žili,
zvykli si sami vyvoliť.
Študentov ľahko si podelili,
čo hájili ich fakúlt štít.
Lež ak raz nadíde ich smrti čas,
kto žiakov správne rozdelí?
Chrabromil našiel východisko včas,
aby ste dnes tu sedeli.
Svoj vlastný klobúk strhol si z hlavy
a každý z nich doň vlial svoj sen,
preto dnes viem, kto z vás je ten pravý,
a namiesto nich rozhodnem.
Tak nasaďte si ma až po uši,
doteraz som sa nemýlil.
Poviem, čo komu vidím na duši,
ktorý z tých štyroch by vás ctil.
5. rok
Za starých čias, keď bol som nový
a sotva začal Rokfort skvelý,
zakladatelia nóbl školy
mysleli: "Nič nás nerozdelí."
Spoločný cieľ ich všetkých spájal,
spoločná túžba, jedna méta,
priúčať čarám v najsúcejšej
čarodejníckej škole sveta.
"Budeme spolu tvoriť, učiť!"
zhodli sa štyria kamaráti.
Netušili, že jedného dňa
sa tá ich svornosť kamsi stratí.
Nad Slizolina s Chrabromilom
priateľov nenašli ste lepších.
Bifľomorová by ich mohla
s Bystrohlavovou azda predčiť.
Tak ako nastal smutný koniec
priateľstiev takých pevných, cnostných?
Bol som tam, nuž vám poviem stručne
celý ten príbeh neradostný.
Slizolin vravel: "Učme len tých,
čo čistokrvných majú predkov."
Bystrohlavová na to: "Učme
len takých, ktorí chápu všetko."
Chrabromil vravel: "Iba chrabrých
chcem učiť svojim zázrakom."
Bifľomorová: "Ku každému
chcem pristupovať rovnako."
Rozpory najprv spôsobili
len malú zvadu priateľov.
Každý z nich vlastnú fakultu mal,
bral, koho sa mu zachcelo.
Len čistokrvný čarodejník
študovať smel u Slizolina,
čo ako on bol prefíkaný,
nie kadejaká háveď iná.
Tajomstvá len tých s bystrou mysľou
Bystrohlavová naučila,
kým odvážni a statoční zas
sa stali žiakmi Chrabromila.
Bifľomorová brala všetkých,
veď mala srdce ušľachtilé.
Fakulty, i tí, čo ich videli,
prežili spolu pekné chvíle.
V Rokforte vládla harmónia
niekoľko šťastných, krásnych rokov,
kým naše chyby s obavami
nás zovreli do svojich okov.
Fakulty ako štyri stĺpy
držali našu školu ladnú.
Potom sa zvrtli proti sebe
a každá z nich by chcela vládnuť.
A na chvíľu sa zdalo - škola
do záhuby sa rýchlo ženie,
priateľstvá spory vystriedali,
súboje, závisť, nevraženie.
Napokon potom prišlo ráno,
keď Slizolin sa stratil v diali,
ustali boje, napriek tomu
už naše srdcia neokriali.
Tak osekaná bola na troch
zakladateľská štvorica
a fakulty už nikdy viacej
nenašli silu spojiť sa.
Triediaci klobúk je tu teraz,
ako to chodí, viete všetci:
do fakúlt teraz roztriedim vás,
lebo ja som tu na tie veci.
Tento rok však zaspievam vám,
čujte tú pieseň pozorne:
mám prisúdenú podeliť vás,
no pocity mám rozporné.
Úlohu vždy si musím splniť,
každý rok štvrtiť, triediť presne,
no s veľkým strachom myslím na to,
či nám to koniec neprinesie.
Spoznajte hrozby, históriu,
výstrahu, čo vám priniesť chcela:
Rokfortu hrozí skaza zvonka,
od zákerného nepriateľa!
Musíme sa v ňom pevne spojiť,
zvnútra sa drobiť nesmieme.
Povedal som vám, varoval vás...
Tak nech sa začne triedenie.